20 rokov dozadu by oxeroxovanie množstva údajov v Cablegate alebo Afgan diaries trvalo nekonečne dlho. 30 rokov dozadu bol zriedkavo taký objem údajov na jednom mieste a v jednotnej štruktúre. 50 rokov dozadu mal "jednotlivec" veľmi malú šancu oznámiť niečo celému svetu.
Prišiel teda čas, kedy existenciu projektu ako WIKILEAKS, umožnila technika. Priamo by som povedal, že existenciu takéhoto projeku technika vyvolala. A som presvedčený, ze ak by nebolo Assangea, tak by podobnú stránku založil niekto iný. (detto platí pre objavy Edisona, Forda, ...)
Technické riešenie nie je náročné, idea za ňou nie je nejak prevratná. O spoločnosti, v ktorej všetci vedia o všetkých všetko, premýšľalo v puberte mnoho ľudí.
Z môjho pohľadu teda nemá veľmi zmysel odhadovať a analyzovať Assangea a jeho domnelé motívy a potom hodnotenie jeho ako človeka prenášať na hodnotenie Wikileaks. Dôležitejšie je vrátiť sa k otázke, či túžba spoločnosti po takomto druhu transparentnosti urobí spoločnosť lepšou a ak odpoveď znie NIE, či vlastne aspoň teoreticky existuje cesta späť. Pri úniku informácii a ich zverejnovaní cez internet sa totižto
VÝZNAMNE prejavuje sila slobody jednotlivca.
Cablegate je z veľkej časti diplomatický bulvár, bude však len otázkou času, kedy začnú podobné stránky zverejňovať veci NAOZAJ významného charakteru a ktoré budú ľudia stojaci za nimi považovať za "spravodlivé zverejniť".
(Napríklad údaje daňového úradu napárované cez adresy na googlemaps.)
-
Ráno som našiel článok s takmer identickou argumentáciou (ale samozrejme lepšie napísaný) na Economiste.