Ako reformovať dane a odvody - príspevok do diskusie

Autor: Vladimír Kaštier | 22.4.2011 o 14:29 | (upravené 22.4.2011 o 14:46) Karma článku: 3,27 | Prečítané:  1161x

20.4.2011 som sa zúčastnil v Konzervatívnom inštitúte M.R Štefánika (KI) diskusného konzervatívneho klubu s témou "Ako reformovať dane a odvody?". Tento blog je oneskoreným vstupom do diskusie v KI a rovnako skromným príspevkom do verejnej diskusie o návrhu reformy daní a odvodov.

Politika presadzovania udržateľnosti je najvhodnejšou politikou na neznovuzvolenie. Táto skutočnosť z veľkej časti vysvetľuje to, prečo sú (a aj v KI boli) ľudia mimo volených funkcii oveľa odvážnejší v navrhovaných zmenách. Rovnako chápem, že daňovo-odvodová reforma je vec kompromisu a s ktorej obsahom budú napokon súhlasiť všetci a (od prvého písmena po posledné) nik.

Aj preto na tomto mieste nemienim bojovať za prevratné - ťažko realizovateľné - zmeny, ku diskusii v KI mám však dve múdrosti, dva postrehy a dve rady.

"A camel is a horse designed/planned by a committee"
"Death, taxes and childbirth! There's never any convenient time for any of them,

Výstupy, grafy, čísla
20.4 nezaznela dôležitá informácia, že výstupy modelovania reformy (dopady na príjmy) sú najcitlivejšie závislé na miere zamestnanosti. Teda nie na percente výberu poistenia alebo výške vymeriavacieho základu, ale na odhadovanej miere nezamestnanosti. Druhý najvýznamnejší vplyv má úspešnosť výberu. Tento môj názor verím potvrdia všetci, čo si niekedy reformu modelovali v súbore väčšom ako 50 riadkov x 10 stĺpcov.

Pre správne porovnávanie vypočítaných dopadov je potrebné vychádzať z rovnakých predpokladov, odhadov o budúcnosti ekonomiky a rovnako si je potrebne uvedomovať, že pri percentách výberu nejde o plus mínus jedno percento, pretože ak bude nezamestnanosť vysoká, inštitúcie budú mať schodok a ak bude naopak vysoká zamestnanosť, budú za inštitúcie za vodou. Ak zobrazený graf výberu poistného rastie, nebuďte automaticky spokojní a istí tým ako dobre nám bude, pýtajte sa na makroekonomické podmienky pri ktorých tento graf bude platiť.

Prepnutie človeka zo statusu nezamestnaný do zamestnaný je dvoj-násobné plus: znižuje náklady na dávky a zvyšuje daňovo odvodové príjmy.

Dôchodky a Dávky
Dvom dôležitým slovám bola taktiež v KI venovaná minimálna pozornosť: dávky a dôchodky.

Dôchodkový systém a jeho skrytý dlh je závratne väčší makroekonomický problém než čokoľvek čo súvisí s percentom výberu SZČO. Takmer 90% výdavkov Sociálnej poisťovne sú dôchodky - jej výstižnejši názov by bol teda Dôchodková poisťovňa. SZČO sú však často novinári, spisovatelia a umelci a preto je ich hlas počuť. Toto treba mať pri každej reformne na pamäti, lebo inak sa môže stať, že verejnosť bude mať dojem, že všetky daňovo-odvodové reformy sú len o SZČO. Nie sú - ich hlas je len najviac počuť.

Cely systém odvodov vznikol kvôli dávkam, nie kvôli výberu. Rozprávať sa len o výbere bez diskusie o dávkach je polovičaté - ako keby sa výrobná spoločnosť rozprávala o nákladoch výroby produktu bez toho, že by ju zaujímalo, ktoré funkcionality zákazník požaduje. Je to možné, ale takáto firma by na trhu dlhodobo úspešná nebola.

Rovnako sa domnievam, že sa v KI zabúdalo (resp. sa to neprezentovalo), že rast príjmov znamená aj rast výdavkov - zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu akejkoľvek skupiny znamená aj zvýšenie priemerného vymeriavacieho základu s ktorým sa ľuďom platia dávky. +80 miliónov na strane príjmov často znamená -70 miliónov na strane výdavkov.

Návrhy
Myslím, že je potrebné čo najskôr začať sledovať nové údaje. Diskusia v KI o tom, či tí zamestnanci, čo ubudli, sú presne tí istí SZČO, čo pribudli, by sa mala dať vyriešiť jednoduchým porovnaním dvoch databáz (vlookup v exceli). Ide o významný jav a jeho vysvetlenie by nemalo byt založené na domnienkach a príkladoch "poznám jedného človeka".

Myslím, že vláda podceňuje komunikáciu s verejnosťou a podceňuje svoju schopnosť vplývať na hodnoty národa. Hovoril nejaký politik niekedy niekde normálnym jazykom k ľuďom, prečo je potrebné dane a odvody platiť, pretože ak ich platiť nebude, tak sa mu to aj tak vráti (priamo alebo nepriamo)? Vysvetľoval niekto niekedy ľuďom, prečo sú SZČO tak potrební pre rast ekonomiky, že si zaslúžia zvýhodnené sadzby? Hovoril niekto úprimne k SZČO, prečo by si nemali umelo krátiť príjmy?

Nemyslím, že by malo vzniknúť ministerstvo alebo oddelenie propagandy, ale vo verejnej správe by mal mat niekto na starosti vysvetľovanie - edukáciu v týchto oblastiach - niektoré pravdy sú neideologické a apolitické a bude s nimi súhlasiť každá strana). Ak by tretina politikov vo väčšine rozhovorov v médiách tieto pravdy a súvislosti spomenula, ak by sociálna poisťovňa a daňový úrad stanovili ciele, fakulty mediálnej komunikácie vymysleli kampaň, VŠVU nadizajnovala informačné plagáty a virálne youtube videá, boli by sme asi prekvapení o koľko by suma vybraného poistného vzrástla.

Musím uznať, že diskusia v KI bola na veľmi vysokej úrovni - aj po ľudskej aj technickej stránke. Dva roky dozadu by mi prišla takáto vysoká úroveň diskusie vládnucich strán priam utopická.

---

uvítam akékoľvek pripomienky, prípadné logické alebo ekonimcké chyby budem v texte priebežne opravovať

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?